Máj, mesiac CF – Dáša

Vedeli ste, že máj je mesiac cystickej fibrózy? Naša choroba je neviditeľná, často prehliadaná. Nepostihuje nijakým spôsobom náš vzhľad či intelekt. Veď vyzeráme zdravo a na prvý pohľad nikto ani len netuší, že bojujeme o každý nádych.

Informácií o tomto ochorení nájdete mnoho, no pravdou je, že nás nedefinuje len choroba. Každý z nás je jedinečný, preto by som chcela každý deň využiť priestor na to, aby som Vám priniesla príbeh jedného z nás. 31 inšpiratívnych mladých ľudí, ktorí sa napriek ťažkému osudu nevzdávajú, plnia si sny a žijú svoj život naplno.

Kto by nepoznal Dášu? Usmiate dievča nabité neskutočnou energiou. Myslím, že bola veľkou inšpiráciou pre celú komunitu a preto by tu rozhodne nemala chýbať. Pred rokom však prišla hrozná správa. Dáša nás 31.5.2019 navždy opustila. Neodišla však úplne, spomienka na ňu zostala v nás.

Za tento nápad a pomoc s článkom vďačím jej kamarátke Kristíne, ktorá ju dôverne poznala.

Kedy ste sa spoznali?

S Dášenou som sa zoznámila na jednom z CF táborov. Približne v polovici 90tych rokov. Mala úplne iný pohľad na život a chorobu ako ja. Bola sebavedomá, silná, plná energie. Nikdy nemala problém rozprávať otvorene o cystickej fibróze, na rozdiel odomňa. Ja som bola pravý opak. To, že som videla, že to niekto dokáže, dodalo odvahu aj mne. Dovtedy som sa za CF hanbila. Brala som to ako niečo, s čím som sama. To, že som stretla ďalších ľudí s touto diagnózou mi veľmi pomohlo.

Aký bol medzi vami vekový rozdiel?

Ja som v tej dobe chodila na druhý stupeň ZŠ. Dáša mala za sebou už aj strednú školu v odbore kuchár. Viem, že sa tomu smeru nevenovala, alebo len veľmi krátko, pretože jej pri dýchaní začali veľmi vadiť práve výpary z jedla. Napriek tomu na varenie nikdy nezanevrela a vždy bola úžasná kuchárka. Jej umenie som vždy obdivovala a neskôr, ako začínajúca gazdinka som si s ňou rada vymieňala recepty úžasných koláčov cez Messenger.

Ako by si ju opísala?

Dáša bola z môjho pohľadu pravý Čechoslovák, aj keď by ma za tento titul určite nepochválila. Ale posúďte sami. Narodila sa a vyrastala na Záhorí, bývala a pracovala v toľkých kútoch Česka a Slovenska (v Bystrici, v Bratislave, v Hradci Králové a Prahe) a všade kam prišla, si vedela veľmi rýchlo nájsť kopu priateľov. Vedela strhnúť ľudí na svoju stranu. Bola s ňou zábava. Svoju prvú diskotéku v živote som absolvovala práve s ňou. A potom veľa, veľa ďalších akcií a žúrov.

Nebola ale len parťák na zábavu, keď ste mali problém, dokázala vypočuť a poradiť. Občas láskavo, no väčšinou s humorom. Niekedy štýlom sebe vlastným odporučila neriešiť banality. Bola naozaj empatická, keď išlo o vážnu vec.

Akým aktivitám spojeným s cystickou fibrózou sa venovala?

Veľmi sa angažovala v klube CF, najmä keď ešte žila na Slovensku. Pomáhala organizovať benefičné koncerty, zháňala sponzorov. Snažila sa dostať cystickú fibrózu do povedomia verejnosti.

Zúčastnila sa aj fotenia benefičného kalendára pre Český klub CF, s Robertom Vanom.

Ako sa mala po zdravotnej stránke?

Zdravotne bola vždy veľmi vitálna, aj keď si pľúcne funkcie držala okolo 40%. Žila vždy naplno. Pracovala väčšinou v administratíve. Skoro vždy zvládala plný úväzok. Starala sa o domácnosť. Mala veľmi rada psíkov – mala ich dokonca niekoľko naraz, keď sa jej fenke narodili šteniatka. Milovala autá. Dobre a rýchlo šoférovala. Veľmi rada chodila na koncerty a do divadla. Užívala si život. Najviac sa tešila z dovolenky v Amerike.

Aké bolo jej motto?

Celý život na plný plyn.

O čom snívala?

Mala 2 veľké sny. Výlet na Havaj a transplantáciu pľúc. Prvý sen už nestihla. Ten druhý sen sa jej splnil. Pamätám si ako mi volala, že ju čakajú predtransplantačné vyšetrenia. Vôbec nie so strachom, či nechuťou… Úplne nadšene chcela ísť do toho. Naplno ako vždy do všetkého.

Zvládla naozaj všetky, za čo ju obdivujem. Ja by som s tým mala teda o dosť väčší problém. Kvôli lepšej predstave popíšem tzv. pH metriu. Zavedú Vám cez nos tenkú hadičku až do žalúdka. Nechajú Vám ju tam 24 hodín. Jete a pijete s ňou. Neznie to až tak zle. Nezabúdajte, že pri každom prehltnutí slín Vás hadička zaštípe a zatiahne tak, že sa Vám zdvihne žalúdok a chce sa Vám vyvrátiť celý jeho obsah von. A to ste ešte nič nejedli, nepili, nezakašľali…

Takých vyšetrení je zhruba 20. Nakoniec to však všetko zvládla. Dokonca aj samotnú transplantáciu. Operáciu, ktorá trvá hádam 12 hodín. Všetko prebiehalo veľmi sľubne. Pamätám sa, keď ju po približne 2 mesiacoch prepustili domov. Veľmi sa tešila, že sa vie konečne poriadne nadýchnuť, že nekašle, že môže ísť vyvenčiť a behať so svojimi milovanými psíkmi.

Čo sa stalo potom?

Bohužiaľ, táto radosť trvala veľmi krátko. Na kontrole v nemocnici jej zistili v nových pľúcach burkholderiu cepaciu. Po celý čas, ktorý strávila v nemocnici bola veľmi statočná. Nestrácala nádej. Verila, že zas pôjde domov a dá si spraviť nové tetovanie, aby zamaskovala veľkú jazvu po TX.

Dáša bola síce silná, ale cepacia bola predsa len silnejšia.

Chcela by si jej niečo odkázať?

Už to bude pomaly rok, čo nás opustila. Píšem tento článok, lebo som to chcela vždy urobiť. Chcela som tak urobiť už pred rokom. Chcela som sa s ňou rozlúčiť ale nestihla som.

Chcem, aby ste sa dozvedeli o tom, aká bola malá veľká bojovníčka a ako veľmi mi chýba. Za spoluprácu na tomto článku ďakujem jej bratovi Braňovi Adamovičovi.

Kristína Práznovská

2 thoughts on “Máj, mesiac CF – Dáša

  1. Daška moja vždy si spomenie ako sme boli spolu v Bobrovci . Ako Ťa zbožňovala Domča . Dúfam ,že ste spolu tam hore a dávate na nás pozor.

    Veľmi pekne a výstižne napísané.

    Chýbať mi

  2. Dáška bola živel…bola vždy vysmiata,plná energie,optimizmu,humoru…nikdy na ňu nezabudnem a jej slová,s ktorými sa so mnou lúčila v jedno slnečné popoludnie : ” na budúce,keď sa stretneme,zbehneme na pivo “,mi budú znieť už navždy…(hoci pivo nepijem 😀 ,veľmi rada by som s ňou šla…no bohužiaľ,už sme to nestihli 🙁 )…navždy zostane v mojom ❤ a nikdy na ňu nezabudnem…😘

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *