Máj, mesiac CF – Klaudia

Vedeli ste, že máj je mesiac cystickej fibrózy? Naša choroba je neviditeľná, často prehliadaná. Nepostihuje nijakým spôsobom náš vzhľad či intelekt. Veď vyzeráme zdravo a na prvý pohľad nikto ani len netuší, že bojujeme o každý nádych.

Informácií o tomto ochorení nájdete mnoho, no pravdou je, že nás nedefinuje len choroba. Každý z nás je jedinečný, preto by som chcela každý deň využiť priestor na to, aby som Vám priniesla príbeh jedného z nás. 31 inšpiratívnych mladých ľudí, ktorí sa napriek ťažkému osudu nevzdávajú, plnia si sny a žijú svoj život naplno.

Klaudia má 27 rokov. Napriek cystickej fibróze vyštudovala psychológiu a snaží sa pomáhať ľuďom. Okrem toho sa aj šťastne vydala a radosť jej robí zdravý, 2,5 ročný syn.

Kedy ti diagnostikovali toto ochorenie?

Diagnózu cystická fibróza mi určili v 5. roku môjho života. Ak si myslíte, že to bol šok, tak Vám poviem, že to bolo lepšie, ako keď sme nevedeli čo sa deje. Dovtedy to bol doslova boj o prežitie. V momente, keď zistíte „čo sa deje,“ viete nasadiť liečbu. Za to vďačím Košickým lekárom. Veľmi mi pomohli. Tých 20 rokov dozadu sa o tejto diagnóze nevedelo až toľko. Som rada, že dnes sme už niekde inde.

Zažila si počas štúdia určité obmedzenia v spojitosti s CF?

Na roky strávené v škole spomínam celkom pozitívne. Najhoršie to bolo asi na základnej škole. Navštevovala som tam síce iba prvý stupeň (potom som prestúpila na 8 ročné gymnázium), ale najhoršie spomienky na školu mám odtiaľ. Často som vymeškávala kvôli mojej diagnóze, nezvládala som byť na telesnej tak „šikovná“ ako spolužiaci, opakované hospitalizácie ma predurčovali „vytŕčať z radu“. Deti v tomto veku vedia byť pekne zákerné, takže som dosť v tomto období bojovala s posmeškami, hlavne kvôli mojej diagnóze. To bolo asi horšie ako samotná choroba.

Patrila som medzi najšikovnejších žiakov a tak som pokračovala na 8 ročnom gymnáziu, kde to bolo omnoho lepšie. Rovesníci boli super, no s ochorením nič nespravíme, takže rovnako prebiehali ďalšie hospitalizácie a všetko spojené s týmto celým „batôžkom CF“.

Napriek tomu sa mi darilo skvele, a tak som sa dostala na VŠ (tiež som pri výbere zohľadňovala svoj životný bonus – CF). Nebola to prechádzka ružovou záhradou, ale keď Vás niečo baví nejestvujú prekážky 🙂

Vysokú školu radím medzi najlepšiu časť štúdia. I keď možno najviac stresujúcu, ale veľa mi dala, najmä v podobe ľudí, ktorí mi ostali/nú priatelia na celý život. Na druhej strane tá kumulácia stresu, najmä pred štátnicami (Bc-), si vzala svoju daň v podobe hospitalizácie.

Druhý stupeň som už z toho bola poučená, takže sa to zaobišlo bez nemocnice.

Nevravím, že to nebolo náročné ale stálo to zato. 

Podarilo sa ti zamestnať?

Pracujem ako psychológ v CPPPa P. Mám veľmi rada svoju prácu. Som vďačná, že som vyštudovala, čo ma baví a môžem sa tomu aj ďalej venovať.

Ako zvládaš náročný denný režim popri zamestnaní?

Myslím si, že vďaka tomuto nášmu životnému „bonusu,“ s ktorým žijeme od detstva, sme sa my všetci pacienti naučili žiť s CF tak nejak „v pohode“ a dané obmedzenia už ani nevnímame ako záťaž, ale ako neodmysliteľnú súčasť nášho života.

Niekedy sa to bohužiaľ nedá. Napríklad, keď som po škole začala pracovať ako psychologička v detskom domove, po krátkej dobe som musela odísť na PN, nakoľko som otehotnela a už som to nevedela zladiť. Môžem povedať, že tehotenstvo bol taký veľký boj o prežitie, avšak výsledok stojí zato! 🙂

V súčasnosti mám skvelú robotu, pracovnú dobu mám nastavenú tak, aby som to všetko zvládala a taktiež mám perfektný kolektív, ktorý ma rešpektuje.

Čo ťa motivuje?

Odkedy som mama, je mojou životnou prioritou, silou, hnacím motorom a motiváciou pre všetko, môj synček a najväčším motivátorom je moja mama, snáď raz budem ako ona.

Snažím sa žiť naplno, najviac ako sa dá.

Máš nejaké záľuby?

Všetky moje záľuby sú teraz orientované na moje dieťa – on je moja záľuba 🙂

Toho „voľného“ času až tak veľa nie je, ale keď mám čas, rada čítam, rada sa učím, mám rada záhradu a kvetinky.

Ktorý liek je pre teba vhodný?

Orkambi, snáď sa ho podarí získať.

Čo by si odkázala ľuďom?

Nikdy sa nevzdávajte, ale nikdy!  Po každej búrke vyjde slnko, možno počas niektorých búrok treba bojovať, ale vždy tá búrka nakoniec ustane.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *