Máj, mesiac CF – Mária

Vedeli ste, že máj je mesiac cystickej fibrózy? Naša choroba je neviditeľná, často prehliadaná. Nepostihuje nijakým spôsobom náš vzhľad či intelekt. Veď vyzeráme zdravo a na prvý pohľad nikto ani len netuší, že bojujeme o každý nádych.

Informácií o tomto ochorení nájdete mnoho, no pravdou je, že nás nedefinuje len choroba. Každý z nás je jedinečný, preto by som chcela každý deň využiť priestor na to, aby som Vám priniesla príbeh jedného z nás. 31 inšpiratívnych mladých ľudí, ktorí sa napriek ťažkému osudu nevzdávajú, plnia si sny a žijú svoj život naplno.

Mária má 24 rokov, takže sme si veľmi blízke. Okrem nášho veku a tých bežných dievčenských problémov, nás spája aj jeden väčší. Cystická fibróza.

Kvôli nášmu ochoreniu sa nemôžeme stretávať, aby sme sa nenakazili. Vďaka sociálnym sieťam však  môžeme byť v spojení a podporovať sa aspoň na diaľku.

Kedy zistili, že si chorá?

CF mi zistili, keď som mala 2 mesiace, čo je na tú dobu dosť skoro, nakoľko sa vtedy ešte nerobil povinný screening novorodencov (pozn. až od roku 2009). Odvtedy sa začal kolobeh vyšetrení a prísny denný režim, ktorý dnes už vyžaduje 3 až 6 hodín z bežného dňa.  

Ako prebiehala tvoja liečba?

V Bratislave – na Kramároch, kde mi bola diagnostikovaná CF, ma nastavili na pravidelnú liečbu, ktorá zahrňovala inhalácie, masáže hrudníka, užívanie liekov, rehabilitácie (flutter, acapella) a pravidelné kontroly v CF centre, u pani doktorky Kayserovej. Do škôlky som chodila len rok pred školou a aj to len v doobedňajších hodinách.

V roku 2002 som nastúpila do prvej triedy ZŠ. Myslím, že som nebola nejako odlišná od mojich rovesníkov, mala som len o povinnosť viac –  inhalácie. Občas som absolvovala pobyt v nemocnici v Podunajských Biskupiciach, kde mi podávali antibiotickú liečbu do žily. Neskôr sa podarilo vybaviť aj ambulantné podanie v nemocnici v Zlatých Moravciach. Čím častejšie som bývala hospitalizovaná, tým viac ma fascinovala práca zdravotníkov, a tak som sa po skončení ZŠ rozhodla ísť študovať na gymnázium. Častejšie som chodila na preliečenia, inhalácií pribúdalo, až som sa dostala na číslo 7.

Napriek tomu som sa rozhodla vyskúšať aj Vysokú školu. Ale CF + vysoká škola = väčšia disciplína. Dodržiavanie režimu sa stáva náročnejšie ako kedykoľvek predtým.

Ako si zvládala štúdium?

Štúdium s chronickým ochorením je určite náročné časovo, fyzicky i psychicky. V niektorých odboroch sa naskytne aj možnosť individuálneho štúdia.

Mne v ušiach utkveli dve vety. Prvá bola: „Keď nebudete dodržiavať liečbu a cvičiť, do roka skončíte na transplantácii“ a tá druhá, pozitívnejšia: „Ja som ti povedala, že musíš pozbierať sily a nie že na to nemáš“.  Akosi som cítila že prevláda CF, tak som sa rozhodla štúdium na lekárskej fakulte zanechať.

Máš nejaké záľuby, hobby?

Tak ako ostatné decká, aj ja mám rada filmy, čítam knihy a snažím sa venovať športu. Rada bicyklujem. Našla som v tom radosť, ale hlavne mi to pomáha udržiavať pľúca v kondícii a napomáha odstraňovať hustý hlien, ktorý sa tvorí v našich pľúcach.  

Keďže bývam v Topoľčiankach, ktoré sú krásne aj svojim parkom a zámkom, prechádzky v prírode si naplno užívam. Riadim sa heslom: „TELESNÝM CVIČENÍM JE MOŽNÉ NAHRADIŤ VEĽA LIEKOV, ALE ŽIADNE LIEKY NENAHRADIA TELESNÉ CVIČENIE “.

Čo by si chcela odkázať ľuďom?

PER PERDUA AT ASTRA  – Cez prekážky ku hviezdam.

Plňte si svoje sny, choďte za svojim cieľom a nevzdávajte sa pri prvej prekážke, aby ste si mohli jedného dňa povedať: „Dokázal som všetko, na čom mi záležalo.“ 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *