Máj, mesiac CF – Richard

Vedeli ste, že máj je mesiac cystickej fibrózy? Naša choroba je neviditeľná, často prehliadaná. Nepostihuje nijakým spôsobom náš vzhľad či intelekt. Veď vyzeráme zdravo a na prvý pohľad nikto ani len netuší, že bojujeme o každý nádych.

Informácií o tomto ochorení nájdete mnoho, no pravdou je, že nás nedefinuje len choroba. Každý z nás je jedinečný, preto by som chcela každý deň využiť priestor na to, aby som Vám priniesla príbeh jedného z nás. 31 inšpiratívnych mladých ľudí, ktorí sa napriek ťažkému osudu nevzdávajú, plnia si sny a žijú svoj život naplno.

Richard má 27 rokov a minulý rok (22.3.2019) absolvoval transplantáciu pľúc. Ako tento náročný zákrok ovplyvnil jeho život?

Kedy ti diagnostikovali CF?

Cystickú fibrózu mi diagnostikovali, keď som mal tri mesiace. Podľa rozprávania mami viem, že som najprv ležal v Novozámockej nemocnici, kde mi nezistili nič. Až potom sa rozhodli rodičia zobrať ma do Bratislavy, kde mi diagnostikovali túto chorobu.

Kedy sa začal zhoršovať tvoj zdravotný stav?

Môj zdravotný stav sa začal zhoršovať po ukončení strednej školy, keď som sa presťahoval na privát do Bratislavy a začal chodiť na vysokú. Toto bol aj dôvod, prečo som musel ukončiť štúdium a z vysokej školy odísť.

Ako ti transplantácia pľúc zmenila život?

Dá sa povedať, že môj život po transplantácií (TX) sa rapídne zmenil. Pred TX som bol odkázaný na kyslík, nevládal som, každý deň som bol vyčerpaný od neustáleho kašlania. Nechutilo mi ani jesť a strácal som na váhe.

Po TX sa to všetko zmenilo. Nie som odkázaný na kyslík, aj na váhe som začal priberať, keďže od TX nekašlem a nenamáham si žalúdok. Prvý nádych bol neuveriteľný, taký odľahčujúci pocit, keď som necítil chrapotanie v pľúcach od hlienov a nič ma nedráždilo na kašeľ. Už po týždni sa mi podarilo bez zadýchania vyjsť na tretie poschodie, čo pred TX už bolo nemožné. Aj s kyslíkom som sotva vyšiel na prvé poschodie. A hlavne som si uvedomil, že som plný energie. Každý deň som sa musel ísť prechádzať do areálu nemocnice.

Po psychickej stránke sa dá povedať, že moje myslenie sa dosť zmenilo. Pred TX som väčšinou videl všetko negatívne, vytočil som sa na každej maličkosti. Po tomto zákroku už svet vnímam úplne inak. Začal som sa tešiť aj z maličkostí a hlavne si viac vážiť život.

Najviac ma motivovala rodina, blízky priatelia a samozrejme aj úžasný personál nemocnice, ktorým veľmi ďakujem za skvelo odvedenú prácu. Ukázalo sa to aj na výsledkoch. Pred TX som mal FEV1 – 19%. Na prvej kontrole po transplantácii FEV1 – 91,5%, čo je obrovská zmena a teraz som mal dokonca na poslednej kontrole 102%.

Ako zvládaš denný režim popri zamestnaní?

Mám prácu, ktorá mi umožňuje v pohode zvládnuť denný režim. Pred TX som bol iba na invalidnom dôchodku a ako som spomínal, vysokú školu som aj kvôli tomuto musel ukončiť. Na strednej som ešte nebol obmedzovaný.

Máš nejaké záľuby?

Moje najväčšie hobby, ktorému sa venujem už asi sedem rokov, je fotografovanie. Najradšej fotím prírodu alebo zvieratá, aj z toho dôvodu, že sa rád prechádzam v prírode, a tak využijem príležitosť zachytiť pekné momenty. Tiež rád cestujem, napríklad po pamiatkach a vtedy foťák nesmie chýbať. Facebook: HICCA photography

Keďže žijem na dedine, do našej záhrady často zavítajú všelijaké zvieratka. Medzi nimi bol aj malý ježko, ktorý sa stal súčasťou môjho života pred dvomi rokmi. Dostala meno Wizzy.

Medzi moje záľuby patria aj prechádzky v prírode, s našimi šibalmi Zeppy a Aryna (naši psíkovia). Rád sa bicyklujem alebo korčuľujem.

Moja posledná záľuba vznikla ešte z obdobia pred TX, keď som už veľmi nechodil von a to je e-šport. Začal som sa tomu venovať hneď po ukončení vysokej a dosť sa mi darilo. Podarilo sa mi povyhrávať dosť veľa cien, ale v súčasnosti táto záľuba upadá.   

Čo by si odkázal ľuďom?
Aby si prehodnotili svoje priority, lebo tie najdôležitejšie veci si za peniaze nekúpia. Nech sa tešia aj z maličkostí, nech trávia čo najviac času s tými, ktorých majú radi. A nech si cenia to najdôležitejšie čo majú a to je život. Nech dajú nenávisť bokom, veď život je krátky na to, aby sme sa len hnevali. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *