Máj, mesiac CF – Viktória

Vedeli ste, že máj je mesiac cystickej fibrózy? Naša choroba je neviditeľná, často prehliadaná. Nepostihuje nijakým spôsobom náš vzhľad či intelekt. Veď vyzeráme zdravo a na prvý pohľad nikto ani len netuší, že bojujeme o každý nádych.

Informácií o tomto ochorení nájdete mnoho, no pravdou je, že nás nedefinuje len choroba. Každý z nás je jedinečný, preto by som chcela každý deň využiť priestor na to, aby som Vám priniesla príbeh jedného z nás. 31 inšpiratívnych mladých ľudí, ktorí sa napriek ťažkému osudu nevzdávajú, plnia si sny a žijú svoj život naplno.

Viktória má 21 rokov. Kvôli diagnóze cystická fibróza jej doktori predpovedali, že sa nedožije ani prvého roku života. Neskôr svoje tvrdenie zmenili na vek 18 rokov, no aj tento míľnik sa jej podarilo prekonať.

Kedy ti diagnostikovali CF?

Keď som mala 8 rokov. Mám aj sestry, tie sú našťastie zdravé.

Aké ďalšie komplikácie máš?

Pri CF mám ešte tracheostómiu, čo je vlastne otvor v krku umožňujúci dýchať. Kvôli tomu mám aj časté zápaly pľúc. Nedá sa s tým nič robiť, pretože nemôžem podstúpiť operáciu. Je ťažké ma uspať.

Nedávno mi zistili i epilepsiu. Má ju môj otec. Takže ďalšie tabletky navyše ráno a večer.

Čo ti pomáha zvládať náročnú liečbu?

Bolo pre mňa dosť ťažké pochopiť, čo to vlastne je. Ale pomáha mi, keď si poviem, že som stále tu. Zo začiatku mi robilo problém rozprávať o mojom ochorení. Veľa ľudí nemá pochopenie pre moju situáciu. Kým si to sami nezažijú, nepochopia.

Veľkou oporou mi je sestra Sofi. Vždy ma podrží a pochopí. Má 17 a vždy mi pomôže, keď je zle. Vždy prišla za mnou do nemocnice, chytila ma za ruku a povedala, že bude dobre, ty to dáš. To je pre mňa najväčšia opora vôbec.

Kamarátka Vani mi vždy otvorí oči, keď myslím negatívne. Vraví, že tu musím ešte byť a nemôže ma stratiť. Na jej slová, vždy veselo odpoviem, nech mi verí, že jej nedám pokoj a budem tu kým budem vládať a moje pľúca to dovolia.

Mám okolo seba veľa ľudí, ktorí mi dávajú silu. Veľmi ma podporujú moji blízky, mama aj tatino, moja krstná, babka a v neposlednom rade i môj priateľ, ktorý to chápe a každé ráno mi pomáha s liečbou, ktorá mi už miestami lezie na nervy, no som vďačná, že vďaka nej žijem.

Študuješ/pracuješ?

Študovala som individuálne na špeciálnej škole. Takže 1. až 9. ročník. Nepracujem, od 18. rokov mám dôchodok.

Máš nejaké záľuby?

Mám veľa záľub, no keďže nemôžem ďalej študovať, nemám ich ako rozvíjať. Rada chodím von. Ako každý CFkar sa však musím vyhýbať priestorom, kde sa fajčí. Preto s priateľom Matejom radšej ideme do prírody s našim psíkom – nemeckou dogou Tesskou. Je to hravé šteniatko a veľmi dlho trvá, kým sa unaví. Je dobrým spoločníkom aj pri inhaláciách.

Čo by si odkázala ľuďom?

Ľudia, ktorí majú CF, by mali myslieť pozitívne, pretože nie každý zdravý človek by toto ochorenie zvládol. Nechcem, aby ste padali na dno. To nie je dobre. Boh nám dal kopu sily, aby sme s tým vedeli bojovať.

Všetci to dokážeme, len to musíme prijať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *